BLOGY DO 100 SLOV - PRÁVO

PRÁVO TAKTO NESMIE VYZERAŤ

Súdy nemajú byť arénou pre sudcov a advokátov s exhibicionistickými sklonmi. Rozsudky nemôžu viesť k tisíckam obetí. Jednotlivci so sudcovskými právomocami jednoducho nesmú mať možnosť rušiť opatrenia, ktoré prijal parlament alebo vláda a majú chrániť životy bezprostredne ohrozených ľudí. Pokiaľ podobné právomoci majú, tak je taký právny systém katastrofálny. Traja ľudia senátu Ústavného súdu nemôžu mať možnosť zvrátiť ľubovoľné rozhodnutie zvolených zástupcov ľudu. Súdnictvo a nielen na Slovensku, potrebuje oveľa hlbšiu reformu, nielen reorganizáciu súdov. Do práva je potrebné vniesť zrozumiteľnosť a otvoriť systém aj ľuďom s neprávnickým vzdelaním. Napokon, pri veľkej časti sporov je dôležitejší iný typ vzdelania.

6 MESIACOV

Predovšetkým by asi bolo dobré rozmýšľať, prečo vyšetrovacia väzba trvá tak dlho. Ale to by sme veľmi precenili schopnosti autora "reformy". Máme medzinárodnú komunitu dezorientovaných ochrancov ľudských práv, ktorí sa starajú o práva páchateľov a nie o práva obetí. A tak existujú nezákonne získané dôkazy, dôkazy, ktoré nemožno použiť, zákazy kamier namierených do ulice, zákazy softvéru na identifikáciu osôb a stovky právnických kľučiek, ktoré hojne využívajú skvele platení advokáti. A keďže nie je dôležitá pravda, ale formálne náležitosti, trvá policajtom a prokurátorom veky, kým vytvoria obžalobu, ktorá vyhovie všetkým formálnym požiadavkám.

ŤAPÁKOVCI

Právny štát - po rozsudku zavládla zhoda. Nejaká zmena? Božechráň! Právny štát nie je cieľ, len nástroj spravodlivosti. Rozsudok sa mal stať predmetom analýz, aby sa vyhlo opakovaniu chýb. Mali preskúmať všetky fázy vyšetrovania i procesu. Malo sa začať diskutovať o činnosti advokátov, o povinnosti obžalovaného spolupracovať, o sporných krokoch obhajoby, o sprístupnení záznamových médií, o využití detektora lži, o nezákonnosti získania dôkazov, o zúžení práv obžalovaných, o využití informačných technológií, algoritmizácii trestov. To by bol postup v dobre spravovanej spoločnosti. Kedy, ak nie teraz, je čas otvoriť najväčšie tabu súdnictva? A kedy sa začne diskutovať o právach obetí?

DOBRÉ RÁNO, SLNIEČKÁRI

Verím, že s rozhodnutím súdu ste spokojní, vyhralo predsa právo. Za senát sa postavil aj šéf, ktorého len nedávno vymenovala ministerka. Je ťažké rozumieť, že politici a novinári sú rozsudkom zaskočení. Desiatky rokov ste predsa takémuto rozsudku dláždili cestu. Svojimi naivnými postojmi ste obhajovali nezávislosť súdnictva, imunitu sudcov, práva páchateľov, ochranu osobných údajov, nedotknuteľnosť súkromného majetku, neplatnosť nezákonne získaných dôkazov. Polícii ste úplne zviazali ruky, vymysleli ste desiatky formálnych prekážok pri pojednávaniach. Koľkokrát ste obhajovali práva páchateľov a nie práva obetí. A teraz len čakáte na vysvetlenie, namiesto toho, aby ste okamžite začali konať a naprávať túto karikatúru spravodlivého štátu.

KOMU V SKUTOČNOSTI SLÚŽI ZÁKON O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV

Banky poznajú finačnú situáciu každého občana, mobilní operátori majú prehľad o každom našom kroku. Poskytovatelia internetu poznajú navštevované weby. Facebooku sa odovzdávajú informácie o všetkom. Webom sa povoľujú cookies. Aj keď tieto firmy budú tvrdiť opak, prístup k údajom má množstvo zamestnancov. Milým dobrým firmám všetky povolenia doprajeme, ale zlému štátu nie. Len si spomeňme, ako kamery pomohli nájsť vozidlo vrahov z Veľkej Mače, dáta z mobilov ukázali ich prítomnosť na mieste činu a tiež usvedčili časť súdnej chobotnice. Nedávno tieto dáta mohli pomôcť uchrániť životy, niekto však bol proti. Je známy aspoň jeden prípad, kedy štát tieto údaje zneužil?

V KRAJINE, KDE AJ PRÁVNICI CHÁPU PRIORITY

Svoju ekonomiku vybudovala Južná Kórea veľmi zaujímavým spôsobom. Ale obdiv si zaslúži aj spôsob, akým úspešne vyriešila kórejský Techtle-Mechtle na začiatku mája. Musím odcitovať idnes.cz: Díky kombinaci údajů z mobilních telefonů a platebních karet, záznamům o využití MHD v Soulu, nahrávkám bezpečnostních kamer a povinně pořizovaným seznamům návštěvníků klubů se podařilo identifikovat 5 517 lidí. Ty hygienici kontaktovali a nechali otestovat. Zároveň úřady na základě údajů o poloze z mobilních telefonů poslaly sérii zpráv 57 536 lidem, kteří podle záznamů strávili více než 30 minut v blízkosti klubů. Do 25. května se našlo 246 případů nákazy, než ohnisko vyhaslo.

KTO BUDE POTRESTANÝ ZA ĎALŠIE COVIDOVE ÚMRTIA?

Tri strany koalície zvládli mimoriadnu situáciu excelentne. Uchránili stovky životov. Narazili však na Ústavný súd a prezidentku. Mimoriadne dôležité opatrenia na ochranu zdravia a života boli stopnuté pre egoistické nároky jednotlivcov presadzovať vlastné práva na úkor všetkých ostatných. Aj za cenu straty ich životov. Teraz je to právo na súkromie. Nabudúce? Otázka je, kto bude zodpovedný za tisícky nových nakazených a stovky obetí, ktoré nemožno vylúčiť. Nemala by aj v týchto sférach platiť trestnoprávna zodpovednosť za každé úmrtie, ku ktorému príde následkom ich rozhodnutí? Tak, ako je to bežné u všetkých ostatných ľudí. Možno by potom rozhodnutia boli oveľa opatrnejšie.